Populárne články o fyzike

	Čo je aerodynamický tresk?(vyšlo v Quarku 2006/10) Naše uši sú citlivým nástrojom, pomocou ktorého dokážeme vnímať aj pomerne veľmi jemné zmeny tlaku vzduchu. Periodické zmeny tlaku, resp. hustoty vzduchu, nazývame zvuk. Ak v istej časti vyvoláme zmenu tlaku (hustoty), tak táto zmena sa šíri vzduchom všetkými smermi rovnakou rýchlosťou a hovoríme o šírení sa zvuku a jeho rýchlosti. Telesá pri pohybe vzduchom vytvárajú tzv. tlakové vlny. Tieto tlakové vlny nejako významne nepociťujeme. Avšak v prípade ak rýchlosť telesa (lietadlo, raketa, atď.) dosiahne rýchlosť zvuku, tak teleso postupuje spoločne s tlakovou vlnou, ktorú vytvára. V dôsledku toho sa intenzita vzniknutej tlakovej vlny niekoľkonásobne zvýši a prichádza k tzv. aerodynamickému tresku. Vzniká zvukový vnem podobný explózií. | čítaj viac |
	Čo sa deje pri teplote absolútnej nuly?(vyšlo v Quarku 2006/08) Aby sme pochopili prečo nemôžeme telesá chladiť donekonečna, tak si musíme čo to povedať o tom, čo to tá teplota vlastne je. Pokúsime sa vysvetliť, akými spôsobmi ľudia prišli na to, že v prírode existuje akési ohraničenie na teplotu a povieme si, čo by sa s nami dialo, kebyže dosiahneme teplotu absolútnej nuly. Každý z nás pojem teplota celkom bežne používa, ale napriek tomu asi nie každý vie povedať, čo to vlastne znamená, že teplota nášho tela je 37 stupňov Celzia, t.j. čo to tá teplota vlastne je. Avšak skôr ako to prezradíme, povieme si niečo o histórii absolútnej nuly. | čítaj viac |
	Najkrajšie fyzikálne experimenty(vyšlo v Quarku 2006/06) Významní fyzici boli oslovení s anketou, aby určili, ktoré fyzikálne experimenty sú podľa nich tie najkrajšie. O úlohe krásy v modernej fyzike bolo už napísaných niekoľko knižiek a dnes sa už takmer traduje, že krása v istom svojom význame niekedy zohráva vo fyzike veľmi dôležitú úlohu. Preto nie je veľkým prekvapením, že výsledkom tejto ankety boli experimenty, ktoré sú nielen pekné, ale aj významne ovplyvnili rozvoj fyziky, ba dokonca zmenili náš (nielen fyzikálny) pohľad na svet. My si teraz bližšie popíšeme 10 najúspešnejších experimentov v tejto ankete a naznačíme, prečo ich považovať za významné. O samotné poradie v tejto tabuľke pritom vôbec nejde. | čítaj viac |
	Čo je Maxwellov démon?(vyšlo v Quarku 2006/04) Druhá veta termodynamická je jedným zo základných prírodných zákonov riadiacich chod nášho sveta. V súvislosti s týmto zákonom hovoríme o termodynamickej šípke času, t.j. termodnamická veta svojim spôsobom určuje, ktoré procesy sú prírode vlastné, a ktoré nie. Narúša tzv. Maxwellov démon platnosť tohoto zákona? | čítaj viac |
	čo je teplo a teplota?(vyšlo v Quarku 2005/12) Všetci s tým máme skúsenosť: ak objekt zahrievame (pridávame teplo), tak zvyšujeme jeho teplotu. Vdaka takejto priamej súvislosti medzi teplom a teplotou si tieto dva pojmy často zamiename a nerozlišujeme medzi nimi.... | čítaj viac |
	čo je kvantové vedomie?(vyšlo v Quarku 2005/10) Odpovedať priamo na otázku čo je vedomie a myslenie nie je vobec jednoduché a my sa takto položenej otázke budeme snažiť vyhnúť, pretože žiadna definitívna odpoved doposiaľ neexistuje. Dnes sme síce k pochopeniu vedomia bližšie ako kedysi, ale stále ešte v podstate platí tvrdenie Reneho Descartesa, že vedomie stojí mimo vedeckého bádania. Zameriame sa preto skor na otázku, akú úlohu hrajú kvantové javy pri činnosti mozgu a nakoľko sa tieto javy vyskytujú v prejavoch vedomia a myslenia človeka. | čítaj viac |
	čo je ohen?(vyšlo v Quarku 2005/07) Podľa Aristotela sa okolitý svet skladá zo štyroch základných elementov: zem, voda, vzduch a ohen. V podobnom duchu by sme dnes povedali, že hmotná látka može byť v skupenstve pevnom (zem), kvapalnom (voda) a plynnom (vzduch). Čo je však ohen? Je to plyn, kvapalina, tuhá látka, alebo niečo úplne iné? Ide vobec o formu hmoty, t.j. má ohen nejakú hmotnosť? Alebo je to iba "čistá" energia? | čítaj viac |
	fyzikou osvietený svet(vyšlo v Quarku 2005/06) Na slovensko-rakúskej hranici bola pomocou fotónov svetla preniesená správa "Physics enligtens the world" do Rakúska. Išlo o svetovo prvý prenos informácie medzi dvoma štátmi, ktorá bola zabezpečená pomocou tzv. kvantovej kryptografie, t.j. o bezpečnosť sa postarali fyzikálne zákony riadiace správanie sa jednotlivých fotónov. | čítaj viac |
	čo sposobuje elektronegativitu?(vyšlo v Quarku 2005/04) Kvantovomechanický model atómu nám pomáha pochopiť podstatu Mendelejevovej periodickej tabuľky prvkov, ktorá je zobrazením periodického striedania sa chemických vlastnost&icute; prvkov. Jednou z týchto vlastností je aj elektronegativita, ktorá je definovaná ako schopnosť atómu v molekule viazať k sebe elektrón. V periodickej tabuľke vidíme, že elektronegativita v nej narastá smerom doprava a klesá smerom nadol. Prečo je to tak? | čítaj viac |
	kvantový procesor(vyšlo v Quarku 2004/09) Prístroje sú všade okolo nás a dokonca podla nich posudzujeme stupen ludského vývoja. ťažko povedať, ktorý stroj je v tomto rebríčku najvyššie, ale bezpochyby jedným z horúcich favoritov je poűíč alebo ešte presnejšie procesor. Ten však nie je iba mozgom každého počítača, ale má ho aj  práčka, mobilný telefón, pomáha nám riadiť auto, ale aj skúmať vesmír. Aká je jeho budúcnosť? | čítaj viac |
	čo je polarizácia? Určite všetci poznáme trblietanie sa vodnej hladiny za slnečného d\na, ktoré nám zabra\nuje pozorova\t vodný svet z bezpečia suchej pevniny, či paluby lode. Ak si však nasadíme slnečné okuliare, tak zrazu podmorský svet uvidíme v jeho plnej kráse. Toto je len jeden z množstva príkladov, v ktorých sa prejavuje polarizácia svetla. | čítaj viac |
	ako funguje 3d kino imax? V nákupnom centre pri Bratislavskom letisku sa nachádza aj kino IMAX Orange. Návštevníkov určite zaujme hlavne prívlastok "3D", t.j. trojrozmerné, ktorý robí toto kino takým výnimočným. Čo však presne táto trojrozmernosť znamená a ako to celé funguje? | čítaj viac |